Formálna morfológia
Formálna morfológia jazyka popisuje, akým spôsobom sa tvoria tvary slov: v prípade podstatných a prídavných mien hovoríme o skloňovaní (deklinácii), pri slovesách o časovaní (konjugácii). Niektoré jazyky sú z hľadiska skloňovania veľmi jednoduché, napr. v angličtine podstatné mená tvoria len plurál, prídavné mená komparativ a superlativ. Iné jazyky sú však omnoho zložitejšie a jedno slovo často tvoria desiatky rôznych tvarov. Napr. v slovenčine:
- brat: brat, brata, bratovi, bratom, bratia, bratov, bratoch, bratmi, bratová, bratovo...
- zdravý: zdravého, zdravému, zdravom, zdravým, zdravá, zdravé, zdravou, zdravší, zdravšieho, zdravšiemu, zdravších…
- milovať: milovať, milujem, miluješ, milujeme, miloval, milovala, milovali, milovaný, milovaná, milovaného, milovanie...
Bohatú flexiu (teda veľké množstvo rôznych tvarov) majú predovšetkým slovanské jazyky, avšak aj v románskych majú slovesa množstvo rôznych tvarov, napr. vo francúzštine:
- parler: parle, parles, parlons, parlent, parlais, parlait, parlions, parliez, parlaient, parlerai, parlé, parlant...
V ruštine je potrebné brať do úvahy zvratné zámená, ktoré sa píšu s niektorými slovesnými formami dohromady:
- жениться: женюсь, женишься, женится, женись, женилась, женились...
Podobne je to aj v španielčine, kde sa navyše môžu so slovesom písať aj osobné zámená:
- poner->ponlo, decir->dime, escuchar->escúchala
Extrémne rozmery nadobúdajú tvary v maďarčine, fínčine, estónčine a turečtine, kde sa slová tvoria pomocou sufixov a koncoviek. Maďarčina rozoznáva okrem dvoch čísel až 25 pádov a dva druhy privlastňovania (patriace danému objektu a patriace osobe):
- ház: házak, házec, háznak, házal, házig, házé, házéi, házaké, házakéi, házáe, házáé, házáé, házáé...
Formálny popis tvorenia slov sa musí vysporiadať aj týmito problémami:
- alternáciami koreňa, napr. české pes->psa, nemecké Bruder->Brüder,
- úplnou zmenou kmeňa, napr. anglické go->went, nemecké essen->isst, české hnát->žene,
- úplne nepravidelnými slovami, napr. české být, jíst, chtít,
- zvratnými slovesami v ruštine,
- opisným stupňovaním v angličtine alebo poľštine,
- stiahnutými formami vo francúzštine,
- odlúčiteľnýnu predponami v nemčine,
- so spájaním slovesných tvarov so zámenami v španielčine,
- bohatým vytváraním tvarov pomocou sufixov v ugrofínskych jazykoch.
Základným tvarom slova (lemmou) sa rozumie väčšinou 1. pád jednotného čísla, teda napr. akcia. Pri slovesách sa za základný tvar väčšinou považuje infinitív, napr. hľadať. V niektorých jazykoch však existujú výnimky. Napr. bulharčina, ktorá infinitív vôbec nepozná, chápe ako základný tvar 1. os jedn. čísla. Maďarčina síce infinitív má, ale ako lemmu používa tvar 3. os jedn. čísla.
Jazykové nástroje dokážu ku každému slovu okrem základného tvaru (lemmy) poskytnúť veľa ďalších informácií, predovšetkým slovný druh a bežné gramatické kategórie, napr.:
- pád, číslo a rod podstatných mien,
- pád, číslo, rod a stupeň prídavných mien,
- osobu, číslo, spôsob, čas, vid a prípadne transitivitu sloves,
- kategórie zámen, čísloviek, prísloviek alebo spojok.
Všetko pre viac ako 30 podporovaných jazykov.